Gréckokatolícka cirkev
farnosť Malcov

STRUČNE O HISTÓRII SVIATKU

Veľký a svetlý sviatok Paschy sa završuje o nič menej veľkým a svetlým sviatkom Svätej Päťdesiatnice. Po sviatku Narodenia, Bohozjavenia a Vzkriesenia patrí tento sviatok k najväčším sviatkom nášho cirkevného roka. Zostúpenie Svätého Ducha je vrcholom a spečatením celého diela spásy ľudského rodu, ktoré uskutočnil Boží Syn. Na deň Sv. Päťdesiatnice sám Svätý Ducha pomazal apoštolov a urobil z nich ohlasovateľov Kristovho Evanjelia. V deň Zoslania Svätého Ducha sa rodí a začína pôsobiť Kristova Cirkev. Svätý Ducha ju vedie, posväcuje, osvecuje a udržuje na ceste pravdy.

V jednom palestínskom monastieri v okolí Kesarie žil prepodobný mních Zosima. Žil tam už od detstva a prešlo 53 rokov, keď ho priviedla do rozpakov myšlienka: „Nájde sa v ďalekej púšti svätý muž, ktorý by ma prevýšil v rozumnosti a činoch?“ Len čo si to pomyslel, zjavil sa mu anjel a povedal: „Ty, Zosima, podľa ľudského meradla si nežil zle, no z ľudí niet spravodlivého ani jedného (Rim 3, 10). Aby si spoznal, koľko je iných a vyšších podôb spasenia, odíď odtiaľto, ako Abrahám z domu svojho otca (Gn 12, 1) a choď do monastiera, ktorý sa nachádza pri Jordáne.“ Hneď vtedy otec Zosima odišiel z monastiera a sprevádzaný anjelom prišiel do Jordánskeho monastiera a usadil sa v ňom. Tu uvidel svätých mníchov, ktorých začal napodobňovať v duchovnej činnosti.

Táto ikona patrí medzi menejznáme ikony, ale svojimi farbami a dokonalým prepracovaním pôsobí na človeka veľmi subjektívne. Znázorňuje archanjela Gabriela ako zvestúva Božie posolstvo Márii. Dej tohto okamihu veľmi krásne vystihol autor tropáru piatej pôstnej – akatistovej soboty: „Len čo anjel prijal poznaním tajomné poslanie, rýchlo sa dostavil do Jozefovho príbytku, aby p ovedal tej, ktorá muža nepoznala: »Ten, ktorý svojím zostúpením naklonil nebesá, prijíma miesto v tebe celý, bez premeny. Keď ho vidím v tvojom živote, ako berie podobu služobníka, žasnem a volám: Raduj sa, panenská Nevesta.«“

„Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou" (1 Kor 1,18).
Je známe, že kríž ako symbol našej spásy sa v prvých storočiach kresťanstva pre pohoršenie ktoré vyvolával, takmer nepoužíval, a nemohol byť predmetom umeleckého stvárnenia. Preto sa nahradzoval kríž inými symbolmi, ako napr. kotvou, rybou alebo dobrým pastierom. Až keď sa kresťanstvo za Konštantínovej vlády stalo oficiálnym náboženstvom, aj kríž sa mohol stať znakom Kristovho víťazstva. Na Nicejskom koncile (325) bol arianizmus odsúdený a bolo slávnostne vyhlásené božstvo Syna a jeho totožnosť s Otcom Cirkev však musela brániť aj opravdivé človečenstvo Krista proti bludu doketizmu ( ktorý učil o jedinej Ježišovej Božskej prirodzenosti v tzv. zdanlivom ľudskom tele),v čom jej veľmi účinne pomáhali práve zobrazenia ukrižovaného Krista. Pretože Kristovo telo nepodľahlo porušeniu, po dlhú obdobie bol Ukrižovaný zobrazovaný len s otvorenými očami.

Tretia pôstna nedeľa je venovaná uctievaniu víťazného, vznešeného a životodarného Kristovho Kríža, ktorý sa slávnostne prináša do stredu chrámu a uctieva sa celý týždeň, nie ako nástroj utrpenia. ako symbol víťazstva a radosti.

Obdobie Svätej Štyridsiatnice (Veľkého pôstu) je časom pokánia a obrátenia pre katechumenov i veriacich kresťanov. Pretože tento duchovný boj trvá dlhší čas, človek – kvôli svojej prirodzenosti – postupne stráca prvotnú horlivosť a zápal pre intenzívnejšiu modlitbu, skutky kajúcnosti, a horlivosť v duchovnej príprave na Paschu. Preto Východná cirkev stavia uprostred tohto obdobia Veľkého pôstu pred zrak veriacich Svätý kríž ako silu pre vytrvalý duchovný boj.