Autor: o. Ján Pavlík
Sv. Mikuláš sa narodil v druhej polovici 2. storočia po Kristovi v Patare, v meste v lyýcijskom kraji v Malej Ázii. Bol jediným synom bohatých a zbožných rodičov Teofana a Jony, ktorým ho nebo darovalo na ich vrúcne modlitby až po dlhoročnom a neplodnom manželstve. Starí spisovatelia dosvedčujú, že sv. Mikuláš sa už ako dieťa začal postiť, pretože v stredu a piatok bol kojený iba raz do dňa, a to večer. Jeho rodičia z toho usudzovali, že ich syn je Bohom predurčený k niečomu veľkému, preto ho s tým väčšou starostlivosťou vychovávali v bázni Božej, a ich námahy Pán požehnal maximálnym zdarom. Neprestajne rástol na duchu, dobrom srdci a hneď od svojich prvých rokov si osvojoval všelijaké cnosti. Najlepšou školou pre neho bola cerkev, lebo tu sa učil, ako on sám sa môže stať Božím chrámom, ako nasledovať obyčaje starých. Lebo vedel, že keď si starý osvojí zvyky mladých, je to hanba, ale pre mladíkov je cťou mať zvyky starých. ::čítať ďalej::
Autor: Preložené z knihy Žiťje uhodnikov Božich, Antonij Dobrjanskij, Peremyšľ 1865, s. 468-484, preložil o. Mgr. Jozef Matejovský.
Sv. Andrej, prvý povolaný Kristov apoštol, pochádzal z mesta Betsaida nad Genezaretským jazerom a bol synom rybára Jána a rodným bratom najvyššieho apoštola Petra. Keď pri rieke Jordán počul sv. Jána Krstiteľa ohlasujúceho pokánie, ostal pri ňom a bol jeho učeníkom. Andrej mal to šťastie, že skôr, ako ostatní apoštoli, spoznal Ježiša ako Spasiteľa celého sveta a bol jeho prvým nasledovníkom, kvôli čomu sa nazýva „prvopovolaný“. (Jn 1, 35 – 42) Stalo sa to, keď videl Ján ísť Ježiša po brehu Jordána a vyriekol slová: „Hľa, Boží baránok.“ Na tieto slová Andrej opustil Krstiteľa a odišiel za Ježišom a hneď na druhý deň priviedol aj svojho brata Šimona Petra. Obaja usilovne prichádzali k svojmu Božskému Učiteľovi, aby počúvali jeho náuku, jednako sa ale vždy vracali aj k svojmu povolaniu, k rybolovu. Až keď ich oboch uzrel Ježiš pri lovení rýb na brehu Galilejského mora a zavolal hovoriac: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“, vtedy na Ježišovo slovo a pozvanie opustili aj siete, aj svoje povolanie, odišli za Kristom a odteraz boli jeho vernými učeníkmi. Andrej bol prijatý do počtu dvanástich apoštolov a bol svedkom očividných zázrakov, strastí, smrti, vzkriesenia a nanebovstúpenia Krista. ::čítať ďalej::
Autor: Preložené z knihy Žiťje uhodnikov Božich, Antonij Dobrjanskij, Peremyšľ 1865, s. 448-457, preložil o. Mgr. Jozef Matejovský.
Pohľad na túto ikonu, na tento nádherný obraz nás priamo privádza k myšlienkam na náš prvý vstup do chrámu – na prijatie sviatosti krstu. Aj tento tvoj prvý vstup urobili tvoji rodičia, krstní rodičia spolu s tvojimi príbuznými. Iste sa to neobišlo bez osláv, radosti a pravdaže so sľubom a vyznaním svojho aj tvojho kresťanstva. Ty si si spinkal, alebo plakal v perinke a oni robili všetko za teba. A všetci dospelí sľubovali, že tým svojim ratolestiam odovzdajú vieru, že ich budú privádzať k Ježišovi, k Panne Márii – do spoločenstva „svätých“ (porov. Ef 5,3). Prečo pre mnohých ostali tieto sľuby iba sľubmi – nepodstatnými frázami, ktoré tam v chráme pred kňazom treba povedať, lebo tak sa patrí. Čo bude nasledovať potom, to bude mať už zase svoje dôvody. ::čítať ďalej::
Autor: http://www.grk-trhoviste.estranky.sk/clanky/kalendar/vstup-presv_-bohorodicky-do-chramu.html
Skôr ako začneme rozprávať o pôste pred Narodením Ježiša Krista, potrebujeme si ujasniť dve veci: 1. Uvedomiť si, že slovo pôst neznamená len zdržanlivosť od pokrmov, ale cestu obrátenia, metanoie – zbožštenia. Cestu, kde zdržanlivosť od pokrmov je len jedným z vonkajších znakov celkovej askézy zmyslov, s cieľom, aby v nás mohla pôsobiť milosť, blahodať Svätého Ducha. 2. Treba vedieť, že takéto pôstne obdobia vkladá naša východná cirkev pred významné sviatky. Pred sviatkom Narodenia Ježiša Krista je Filipovka, potom nasleduje Veľký pôst pred sviatkom Paschy. Pred sviatkom sv. Petra a Pavla je to Petrov pôst, Petrovka a napokon posledné dlhšie obdobie pôstu vkladá cirkev pred sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky, ako Uspenský pôst, Spasivku. Takto teda vznikol aj pôst pred sviatkami Narodenia Ježiša Krista. Keďže tento čas začína po sviatku sv. apoštola Filipa, dostal názov Filipovka. Čo je cieľom tohto pôstneho obdobia? Upozorniť na tajomstvo vtelenia Božieho Syna v plnosti času, na jeho príchod na túto zem, na jeho narodenie. Prvé slová Kristovej misie ohlasujú: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. kajajte sa a verte evanjeliu.“ /Mk 1, 15/o pôstne obdobia vkladá naša východná cirkev pred významné sviatky. Pred sviatkom Narodenia Ježiša Krista je Filipovka, potom nasleduje Veľký pôst pred sviatkom Paschy. Pred sviatkom sv. Petra a Pavla je to Petrov pôst, Petrovka a napokon posledné dlhšie obdobie pôstu vkladá cirkev pred sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky, ako Uspenský pôst, Spasivku. Takto teda vznikol aj pôst pred sviatkami Narodenia Ježiša Krista. Keďže tento čas začína po sviatku sv. apoštola Filipa, dostal názov Filipovka. ::čítať ďalej::
Autor: o.Emil Zorvan
|