Gréckokatolícka cirkev
farnosť Malcov

Vatikán 5. apríla (RV) Nesmieme nosiť kríž len ako symbol príslušnosti, akýsi „poznávací znak“, ale musíme v kríži vidieť Boha, ktorý sa „stal hriechom“, aby nás spasil.
Ježiš trikrát farizejom hovorí: «Zomriete vo svojich hriechoch», lebo mali uzavreté srdce a nechápali to tajomstvo, ktoré predstavoval Pán. „Zomrieť vo vlastnom hriechu je strašná vec,“ zamyslel sa pápež František.
„Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba,“ povedal Ježiš farizejom. Pánove slová o vyzdvihnutí možno pochopiť vo svetle udalosti, o ktorej hovorí dnešné prvé čítanie z Knihy Numeri. Keď izraelský ľud putoval na púšti, chabol na ceste a „reptal proti Bohu i Mojžišovi... Preto Pán poslal na ľudí ohnivé hady. Ony hrýzli ľud a mnoho ľudí z Izraela zomrelo“ (Nm 21,4-9). Na to ľud oľutoval svoj hriech a Pán Mojžišovi prikázal, aby urobil medeného hada a postavil ho ako znamenie. Kto sa naň pozrie, ozdravie.
Had je „symbolom diabla“, „otca lži“, „otca hriechu; toho, kto naviedol ľudstvo na hriech,“ vysvetlil Svätý Otec. Ježiš nám pripomenul: „Keď budem vyzdvihnutý, všetci prídu ku mne“. Toto je tajomstvo kríža, pokračoval ďalej pápež. „Medený had uzdravoval“, avšak „bol znamením dvoch vecí: hriechu, ktorý vykonal had, jeho zvádzania, ľstivosti; a tiež bol znakom Kristovho kríža. Bol proroctvom,“ dodal Svätý Otec.
Ježiš sa „stal hriechom“, ako hovorí sv. Pavol a vzal na seba všetky nečistoty ľudstva; nechal sa na kríži vyzdvihnúť, aby mohol celé ľudstvo uzdraviť z hriechu. A kto neuzná v tomto vyzdvihnutom mužovi „silu Boha, ktorý sa stal hriechom, aby nás uzdravil“, zomrie vo vlastnom hriechu, vysvetlil pápež František.
„Spása prichádza jedine z kríža, avšak z tohto kríža vteleného Boha. Neexistuje spása v ideách, niet spásy v dobrej vôli, v ochote byť dobrými... Nie. Jediná spása je v ukrižovanom Kristovi, lebo jedine on, ako medený had, bol schopný vziať všetok jed hriechu a tam [na kríži] nás uzdravil.
Čo však znamená kríž pre nás? Áno, je to znak kresťanov, je to symbol kresťanov. Robíme znak kríža, ale nie vždy ho robíme dobre, niekedy to robíme ledabolo... lebo nemáme túto vieru v kríž. Inokedy je to zase pre niekoho znak príslušnosti: ,Áno, nosím kríž, aby som ukázal, že som kresťan.’ Je to v poriadku, ale nesmie to byť len ako poznávacie znamenie, ako by išlo o nejaké družstvo, ako značka určitého tímu. Je to pamiatka toho, ktorý sa stal hriechom.“
Iní zase nosia kríž ako ornament, poznamenal Svätý Otec František:
„Boh povedal Mojžišovi: ,Kto sa pozrie na hada, uzdraví sa.’ Ježiš hovorí svojim nepriateľom: ,Keď vyzdvihnete Syna človeka, vtedy spoznáte...’ Kto nehľadí na kríž s vierou, zomrie vo vlastných hriechoch, neprijme tú spásu.“
Cirkev teda pozýva veriacich, aby uvažovali nad tajomstvom kríža, vysvetlil na záver svojej dnešnej rannej homílie v Dome sv. Marty pápež František:
„Dnes nám Cirkev ponúka dialóg s týmto tajomstvom kríža, s týmto Bohom, ktorý sa stal hriechom z lásky ku mne. A každý z nás môže povedať: ,Z lásky ku mne.’ Zamyslime sa: ako nosím kríž ja? Ako spomienku? Keď sa prežehnávam, som si vedomý toho, čo robím? Ako nosím kríž? Len ako symbol spolupatričnosti k náboženskej skupine? Ako nosím kríž? Ako ornament? Ako šperk z drahokamov a zlata? Naučil som sa ho nosiť na ramenách, tam, kde spôsobuje bolesť? Každý z nás dnes hľaďme na Ukrižovaného, hľaďme na toho Boha, ktorý sa stal hriechom, aby sme nezomreli v našich hriechoch, a odpovedzme si na tieto otázky, ktoré som vám ponúkol.“
Zdroj: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170405007

Vatikán 29. marca (RV) Veriť v Ježiša znamená brať život taký, aký je a ísť vpred s radosťou, bez bedákania, bez toho, aby sme sa nechali paralyzovať hriechom duchovnej lenivosti. Pán nám hovorí: „Vstaň!“
V lenivosti, ktorá sa po latinsky označuje acedia a patrí k siedmim hlavným hriechom, človek len bezcieľne živorí a nevie už ani čo to znamená radosť, vysvetlil Svätý Otec. V Jeruzaleme pri Ovčej bráne bol rybník, zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí, kde ležalo mnoho slepých, chromých a ochrnutých. Bol tam aj istý človek, chorý už 38 rokov. Ježiš ho tam videl a povedal mu: «Chceš ozdravieť?».
Pápež František pokračoval: „Je to krásne, Ježiš nám vždy hovorí tieto slová: ,Chceš ozdravieť? Chceš byť šťastný? Chceš zlepšiť svoj život? Chceš byť plný Ducha Svätého? Chceš sa uzdraviť?’. [To sú] tie Ježišove slová... Všetci ostatní, ktorí tam boli, chorí, slepí, chromí, ochrnutí by povedali: ,Áno, Pane, áno!’ Tento muž je však zvláštny. Ježišovi odpovedal: «Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde». Odpoveď je bedákanie: ,Pozri len, Pane, aký zlý a nespravodlivý bol ku mne život. Všetci ostatní môžu ísť a uzdraviť sa a ja sa o to snažím už 38 rokov a stále nič...’.“
Tento muž, pokračoval ďalej pápež František, bol ako strom zasadený pri rieke, o ktorom hovorí prvý Žalm. „Mal však suché korene“, lebo „jeho korene nesiahali k vode, nemohol načerpať z vody zdravia,“ dodal ďalej Svätý Otec: „Toto poznať z postoja, z bedákania a tiež z neustálej snahy zvaliť vinu na druhého: ,Sú to iní, ktorí idú predo mnou, ja som tu iba chudák, už 38 rokov...’. Je to nepekný hriech, hriech duchovnej lenivosti.
Tento muž bol chorý nie tak z ochrnutia ako z tejto duchovnej znechutenosti, čo je ešte horšie než mať vlažné srdce, oveľa horšie. Znamená to len živoriť, v zmysle zostať nažive, ale bez vôle ísť vpred, bez
chuti niečo v živote urobiť, zabudnúť, čo to znamená radosť. Tento muž nepoznal radosť dokonca ani po mene, stratil ju. A toto je ten hriech. Je to strašná choroba: ,Veď mi je takto pohodlne, zvykol som si... Život bol ku mne nefér...’. A vidno tu zášť a zatrpknutosť toho srdca.“ Ježiš ho však nepokarhal, vysvetlil Svätý Otec, ale povedal mu: «Vstaň, vezmi si lôžko a choď!».
Ochrnutý sa uzdravil, ale keďže bola sobota, Židia ho upozornili, že nie je povolené nosiť lôžko a zisťovali od neho, kto ho to uzdravil v sobotný deň. „Ide proti predpisom, tento muž nie je Boží,“ hovorili si.
Svätý Otec si ďalej v evanjeliovom texte všimol skutočnosť, že ochrnutý sa ani Ježišovi nepoďakoval, ani sa ho nespýtal na meno: „Vstal spolu s tou duchovnou lenivosťou“, v ktorej „žije, lebo kyslík je zadarmo“ a „žije pozerajúc vždy na druhých, že sú šťastnejší než ja“ a ostáva „v smútku“, zabúda na radosť.
„Duchovná lenivosť je hriech, ktorý paralyzuje, ktorý nás ochromuje. Nedovolí nám kráčať. Aj dnes Pán hľadí na každého z nás, všetci sme zhrešili, všetci sme hriešnici, avšak vidiac tento hriech“ nám
hovorí: «Vstaň!»:
„Dnes Pán každému z nás hovorí: ,Vstaň, vezmi svoj život taký, aký je, krásny či škaredý, nech je to akokoľvek, vezmi ho a kráčaj vpred. Nemaj strach, choď vpred so svojim lôžkom’ – ,Ale Pane, nie je to najnovší model...’. Nevadí, choď vpred s tým možno aj škaredým lôžkom, hlavne napreduj! Je to tvoj život, je to tvoja radosť. ,Chceš ozdravieť?’ – túto otázku nám ako prvú dnes kladie Pán. ,Áno, Pane!’– [Tak teda] ,Vstaň!’. V antifóne, bol veľmi pekný úvod: ,Vy, čo máte smäd, pristúpte k vodám – je to voda zadarmo, nie za peniaze – ,Uhaste svoj smäd s radosťou’. A ak Pánovi odpovieme: ,Áno, chcem ozdravieť. Áno, Pane, pomôž mi, lebo chcem vstať’, budeme vedieť, ako chutí radosť zo spásy.“ Zdroj:https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170329018

Vatikán 4. marca (RV) Pravý pôst znamená pomáhať blížnemu, falošný mieša nábožnosť s nečestnými obchodmi a hľadaním svetskej slávy.
Pokánie, sme pozvaní v tomto Pôstnom období robiť“, aby sme sa priblížili k Pánovi, Boh sa teší zo „skrúšeného srdca“, ako sa píše v 51. žalme, teší sa „zo srdca, ktoré sa cíti hriešne a vie, že je hriešne“.
V prvom čítaní z knihy proroka Izaiáša Boh karhá falošnú nábožnosť pokrytcov, ktorí sa postia a pritom konajú svoje špinavé obchody, utláčajú robotníkov a hádajú sa „udierajúc ničomnými päsťami“. Na jednej strane konajú pokánie, poznamenal pápež František, na druhej strane konajú nespravodlivo. Pán však od nás žiada skutočný pôst, a tým je pomoc blížnemu:
„Ten druhý pôst je ,pokrytecký’ – je to slovo, ktoré často používa Ježiš – je to pôst, aby som vynikol alebo aby som sa cítil spravodlivý, avšak medzičasom konám nespravodlivo, nie som spravodlivý, vykorisťujem druhých. ,Veď ja som štedrý, dal som Cirkvi pekný milodar’ -
,Povedz mi však, platíš spravodlivo tvojim pomocniciam v domácnosti? Tvojim
zamestnancom platíš na čierno? Alebo tak, ako si to žiada zákon, aby mohli dať jesť svojim deťom?’.“
Pápež František sa s veriacimi v Dome sv. Marty podelil o príbeh, ktorý sa stal po Druhej svetovej vojne jezuitovi pátrovi Pedrovi Arrupemu, keď bol na misiách v Japonsku. Jeden bohatý muž sprevádzaný fotografom a novinárom mu dal finančný dar pre jeho evanjelizačnú prácu. V obálke však bolo iba desať dolárov. Ďalej už Svätý Otec:„To isté robíme my, keď neplatíme spravodlivo našim ľuďom. Strhávame si z našich skutkov pokánia, z našich skutkov modlitby, pôstu, almužny. Strhávame si istú čiastku: úplatok svetskej sláve, aby sme sa ukázali. A toto nie je autentické, toto je pokrytecké. Preto, keď Ježiš hovorí: ,Keď sa modlíte, modlite sa v skrytosti; keď dávate almužnu, nevytrubujte to; keď sa postíte, nebuďte zachmúrení’, to je rovnaké, ako keby povedal: ,Prosím vás, keď robíte dobrý skutok, nestrhávajte si z neho odmenu, patrí len Otcovi’.“
Na záver svojej homílie Svätý Otec citoval proroka Izaiáša. Pán sa obracia na pokrytcov a vysvetľuje im, čo je to skutočný pôst. Sú to slová, ktoré sa zdajú byť „určené pre túto dobu“, dodal pápež František: „«A nie toto je pôst, aký som si vyvolil: rozviazať putá nespravodlivé, uvoľniť povrazy otroctva, zlomených prepustiť na slobodu a rozlámať všetky okovy? Lámať hladnému svoj chlieb, bedárov bez prístrešia zaviesť do svojho domu? Ak uvidíš nahého, zaodej ho, a pred svojím blížnym sa neskrývaj». Uvažujme nad týmito slovami, myslime na naše srdce, ako sa postíme, modlíme, dávame almužnu. A tiež nám pomôže pomyslieť na to, čo cíti človek po večeri, za ktorú zaplatil napríklad dvesto eur, a cestou domov vidí hladného, nepozrie sa však naňho a kráča ďalej. Pomohlo by nám pouvažovať nad tým.“
Zdroj: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170304006