Gréckokatolícka cirkev
farnosť Malcov

Aké šťastie, že Boh sa stal človekom, aby sme ho mohli milovať. Ináč by sme sa to neodvážili.
sv. Terezka z Lisieux






hwww.lifenews.sk

Vyveska

www.kumran.sk

www.magnificat.sk

www.forumzivota.sk

spz.pavolmaria.org

www.cbreurope.sk

www.instituteofleoxiii.org

Svätý a slávny veľkomučeník Demeter Myromvonný - 26.10.

Obrázok     Svätý veľkomučeník Demeter sa narodil v meste Solún nábožným a šľachetným rodičom. Jeho otec bol vojvodom mesta Solún, tajne veril v nášho Pána Ježiša Krista a slúžil mu. Pretože to bolo za čias veľkého prenasledovania kresťanov nečestnými pohanskými cisármi a mučiteľmi, bál sa hrozného nespravodlivého zákazu a nesmel verejne vyznávať Kristovo presväté meno. 
      No vo vnútri svojho paláca v tajnej kaplnke ukrýval dva zlatom a drahými kameňmi ozdobené sväté obrazy, jeden obraz nášho vteleného Spasiteľa a druhý presvätej Bohorodičky. Pred týmito obrazmi vždy pálil svetlo a kadidlo a jednohlasne sa modlil so svojou ženou k pravému, na výsostiach žijúcemu Bohu i k jeho Jednorodenému Synovi aj k nepoškvrnenej Matke Božej. Pritom obaja boli milostiví voči úbohým a konali veľké dobrodenia biednym a nešťastným. No hoci druhých utešovali, sami boli veľmi smutní, lebo nemali deti, hoci sa vrúcne modlili k Bohu, aby ich požehnal nasledovníkom v ich dome. Nakoniec si Pán Boh spomenul na ich modlitby a almužny a dal im syna, toho svätého a dôstojného spravodlivého Demetera. Jeho narodenie potešilo celý Solún, , ktorý celý sa veselil so svojím vojvodom, ktorý urobil pre celé mesto, a osobitne pre biednych, veľkú hostinu, ďakujúc Bohu za jeho preveľký dar.

Keď tento ich syn Demeter tak podrástol, že mohol poznať pravdu a chápať náuku, rodičia ho zaviedli do kaplnky a ukázali mu sväté obrazy hovoriac: „Toto je vyobrazenie jediného pravého Boha, ktorý stvoril nebo i zem a nás vykúpil, a toto je zase vyobrazenie presvätej Božej Matky.“ Učili ho svätej viere, povedali mu všetko, čo privádza k poznaniu Pána nášho Ježiša Krista, a všetko, čo jasne ukazuje slabosť poškvrnených pohanských bôžikov a bezduchosť ich modiel. Demeter, podľa náuky svojich rodičov, a ešte viac z Božej milosti, ktorá v ňom začínala účinkovať, poznal pravdu, uveril v pravého Boha, prijal Kristovu náuku a poklonil sa sv. obrazom. Jeho rodičia vtedy tajne pozvali kňaza a niekoľkých známych kresťanov a dali ho v tej skrytej kaplnke pokrstiť. Demeter, keď prijal sv. krst, učil sa Božiemu zákonu , rástol v rokoch i v rozume, čoraz viac postupoval v čnostiach a osvecovala ho Božia milosť. Keď už dospel, jeho rodičia zomreli a nechali v ňom dôstojného nástupcu nielen pre svoj majetok, ale aj pre svoje dobré skutky. 
      Vtedajší cisár Maximián, keď počul o smrti Solúnskeho vojvodu, pozval k sebe jeho syna Demetera, a keď bližšie spoznal jeho rozum a mužnosť, menoval ho a určil antipatom, to jest svojím námestníkom, a jeho úradu zveril mesto Solún hovoriac: „Chráň svoju otčinu od nepriateľov, očisť od nečestných kresťanov a zahub každého, kto vyznáva Kristovo meno.“ Demeter prijal od cisára túto hodnosť, vrátil sa do Solúna, kde ho tamojší obyvatelia prijali veľmi čestne a radostne. No Demeter začal pred všetkými verejne vyznávať a oslavovať meno nášho Pána Ježiša Krista a všetkých učil svätej viere a týmto spôsobom sa stal pre mesto Solún druhým apoštolom Pavlom, privádzajúc ho k poznaniu pravého Boha a vykoreňujúc pohanské mnohobožstvo. Onedlho sa o tomto všetkom dozvedel cisár Maximián, táto zvesť ho veľmi pobúrila, preto keď sa vrátil z vojny vstúpil do Solúna, aby sa tam o všetkom lepšie presvedčil. Demeter ešte pred príchodom cisára zveril svojmu vernému sluhovi Lupovi celý svoj majetok, ktorý zdedil po svojich rodičoch, aby ho rýchlo rozdal chudobným a núdznym hovoriac: „Rozdaj pozemské bohatstvo, aby sme za to obdržali nebeské.“ A sám sa oddal modlitbám a pôstu, aby sa tak pripravil na mučenícky veniec. 
      Cisár začal zisťovať, či je to pravda, čo sa mu donieslo o Demeterovi. Keď Demetera pozvali pred cisára, smelo tam vyznal, že je kresťan, pritom ponižoval pohanské mnohobožstvo. Cisár ho vtedy prikázal posadiť do temnice, kde sa Demeter vrúcne modlil k Pánu Bohu majúc na neho nádej. Tu bol navštívený Božím anjelom, ktorý sa mu zjavil s prekrásnym rajským vencom a hovoril: „Pokoj s tebou, Boží sluha, vzmuž sa a posilni sa.“ V Demeterovom srdci sa zapálila Božia láska a vrúcne zatúžil preliať pre neho svoju krv. 
      Za ten čas, kým bol Demeter zamknutý vo väznici, sa cisár zabával hrami a divadlom. Mal pri sebe slávneho bojovníka a obra menom Lia, ktorý pochádzal z Vandalského národa. Cisár prikázal postaviť veľký most, pod ktorým sa týčilo množstvo ostrých kópií. Na tom moste bojoval obor Lius s chrabrými ľuďmi, ktorí žiaľ mnohí zbytočne pomreli, lebo Lius svojou nezvyčajnou silou všetkých premohol a zhodil z mosta, kde sa nabodli na tie týčiace sa kopije a tak zahynuli. Cisár sa na to pozeral a veľmi sa tešil z Liovej udatnosti. V tom čase žil v Solúne jeden mládenec menom Nestor, vyznavač Kristovej viery. Ten keď videl, že Lius, mnoho ľudí, osobitne kresťanov, nikoho nešetriac zabíja, zapálil sa horlivosťou a zatúžil s ním bojovať. No kým prejavil svoj úmysel, odišiel najprv do temnice k sv. Demeterovi, všetko mu o Liovi rozpovedal, ako mnoho kresťanov zabíja, z ich viery sa vysmieva a vyjavil mu, že s ním chce bojovať, a že najprv prišiel prosiť o požehnanie a modlitbu, aby mohol zvíťaziť nad tým nemilosrdným vrahom. Sv. Demeter položil na jeho čelo znak sv. kríža a povedal mu: „Nad Liom vyhráš, no zomrieš aj ty, lebo budeš mučený za Krista.“ Nestor odišiel na most a nahlas zvolal: „Demeterov Bože, pomôž mi!“, schytil Lia a zhodil ho dolu na týčiace sa ostré kopije, kde zahynul. Cisár sa veľmi zarmútil nad smrťou svojho obra Lia a hneď prikázal Nestorovi mečom sťať hlavu. Keď sa dozvedel, že Nestor dostal ne ten boj s Liom požehnanie od Demetera, prikázal ho prebodnúť kopijami, aby, hovoril, zomrel rovnakou smrťou ten, kto takú smrť pripravil nášmu obľúbenému Liovi. Keď začal svitať 26. deň októbra roku 296 vošli vojaci do temnice, sv. Demetera našli, ako sa modlí a prebodli ho kopijami. V noci prišli verní kresťania a jeho telo pohodené na zemi zobrali a so cťou pochovali. 
      Spomínaný Demeterov sluha Lup zobral v krvi zmáčaný odev a prsteň svojho pána, ktorý tiež omočil v krvi, a tým odevom a prsteňom robil mnohé zázraky, osobitne liečil rôzne neduhy. Keď sa o tom dozvedel cisár Maximián, prikázal zajať blaženého Lupa a sťať mu hlavu. A tak dobrý sluha odišiel k Pánovi za svojím pánom sv. Demeterom, aby tam, kde je pán, bol i jeho sluha. 
      Keď po dlhom čase prenasledovania kresťanov utíchli, na hrobe sv. Demetera postavili malý chrám. Zvesť o tom sa rozniesla na všetky strany a prišiel tu veľký a slávny knieža Leontín, ktorý už mnoho rokov trpel ťažkou, a ako sa zdalo aj nevyliečiteľnou chorobou, a bol pripútaný na lôžko. Vniesli ho do chrámu a položili ho na miesto, kde v zemi ležali pozostatky. Hneď získal zdravie a vlastnou silou sa postavil, ďakoval Pánu Bohu a oslavoval jeho služobníka sv. Demetera. Na znak vďačnosti si zaumienil postaviť na česť sv. Demetera veľkú a prekrásnu cerkev, a keď rozvalili ten malý chrám a začali kopať základy, našli telo sv. Demetera celé a neporušené, z ktorého tieklo myro a celé miesto sa naplnilo veľmi príjemnou vôňou. Zišiel sa celý národ a so cťou zobrali pozostatky svätého zo zeme a nespočetné množstvo chorých sa vyliečilo pomazaním vytekajúceho myra. Z tejto príčiny sa sv. Demeter nazýva „myrotočec“. Keď Leontín ukončil začaté dielo, postavil veľkolepý chrám v meno sv. Demetera a uložil v ňom čestné pozostatky v rakve okovanej striebrom a zlatom a ozdobenej drahokamami. Potom kúpil dediny a vinohrady a dal ich tej cerkvi na živobytie v nej slúžiacich, a potom sa šťastne vrátil do svojej otčiny. 
      Pobožný cisár Justinián postavil veľkolepú a prekrásnu cerkev „Sofie alebo Božej Múdrosti“ v Carihrade a do Solúna poslal cnostných ľudí, aby odtiaľ priniesli nejakú časť pozostatkov sv. Demetera na ozdobu a posvätenie novej cerkvi. Keď sa v Solúne priblížili k rakve svätého, aby vyplnili cisárov príkaz, náhle z rakvy uderil oheň, z uprostred ktorého sa ozval prísny hlas: „Stojte a nepribližujte sa!“ Všetci prítomní z prestrašenia popadali a zobrali iba trocha prachu zo zeme, vrátili sa k cisárovi a rozpovedali mu všetko, čo videli. Z prachu od hrobu svätého polovicu dali cisárovi a polovicu uložili v diakoniku (sakristii ) cerkvi. 
      Jedného času potom pohania prepadli mesto Solún a mnoho jeho obyvateľov zobrali do otroctva. Medzi nimi boli dve krásne panny, ktoré odvliekli do svojho kraja a darovali svojmu kniežaťu. Tie panny vedeli pekne na plátne vyšívať rôzne kvety, stromy, vtáky, zvieratá a ľudské tváre. Keď to zistil knieža, v rukách ktorého sa nachádzali, povedal im: „Počúvam, že vo vašom meste je veľký boh, ktorý sa volá Demeter a robí veľké zázraky. Vyšite mi na plátne jeho obraz, nech sa mu aj ja pokloním.“ Panny na to odpovedali: „Demeter nie je Boh, ale verný Boží sluha a zástanca kresťanov. A čo nám prikazuješ, to urobiť nesmieme, pretože vieme, že sa mu nechceš pokloniť, ale rúhať sa mu.“ Knieža hovoril: „V mojich rukách a je váš život i vaša smrť. Vyberte si, čo chcete. Alebo urobíte, čo vám prikazujem a budete živé, alebo to neurobte a hneď zomriete.“ Panny sa zľakli smrti a začali na plátne vyšívať obraz sv. Demetera. Keď sa priblížil deň jeho svätej pamiatky, obraz bol už hotový. V noci pred dňom jeho pamiatky obe panny smutne sedeli, svoje hlavy sklonili nad obraz, začali plakať a hovorili: „Nehnevaj sa na nás, Kristov mučeník, lebo vieme, že nečestné knieža sa chce rúhať tvojmu svätému obrazu. Ty vieš, že sme nechceli zobraziť tvoju svätú tvár, iba nedobrovoľne sme to urobili, lebo sme sa báli horkej smrti. Preto sa na nás nehnevaj a odpusť nám náš hriech.“ Plačúc nad obrazom usnuli a odtiaľ, ako kedysi anjel Habakuka, tak sv. Demeter zobral obe tieto panny so svojím obrazom, zaniesol ich ešte tej noci do Solúna na svoj sviatok a postavil ich v cerkvi pri svojom hrobe. 
      Stalo sa to v čase slúženia vsenočného (vsenočné bdenie – slávnostná liturgia hodín, ktorá sa slávi v predvečer veľkých sviatkov byzantskom obrade ). Keď to videli ľudia prítomní v cerkvi, veľmi sa divili a tie panny zvolali: „Sláva Bohu, kde sa nachádzame?“ Mysleli si, že sa im to sníva. Keď sa presvedčili, že sú skutočne v Solúne a vidia hrob sv. Demetera i množstvo ľudí, ktorí sa v cerkvi zišli na vsenočnom, nahla ďakovali svojmu ochrancovi, sv. Demeterovi, a vyrozprávali všetko, čo pre nich vykonal. Solúnčania, keď si vypočuli panny, veľmi sa potešili z takého preslávneho zázraku a tým radostnejšie slávili deň sv. Demetera. Jeho obraz, ktorý vyšili panny, zavesili nad oltár. Skrze neho sa diali mnohé zázraky na slávu Boha v Trojici svätej jediného, ktorému česť i vďaka aj poklona nech je od všetkých na veky. Amen.

Autor: Preložené z knihy Žiťje uhodnikov Božich, Antonij Dobrjanskij, Peremyšľ 1865, s. 379-385, preložil o. Jozef Matejovský.



Dnes je Pondelok 19.apríla 2021.
Dnes oslavuje meniny Jela
Zajtra oslavuje meniny Marcel

Najbližšia liturgia:
Utorok 20.04 o 18:00 hod

Najbližšia aktivita:

Najbližšia akcia:

Partnerske stránky: www.fartore.sk