Gréckokatolícka cirkev
farnosť Malcov

Pápež Ján Pavol II

Pápež Ján Pavol II, spolu vo svojom kazateľskom a osobnom živote, sa snažil žiť a kázať posolstvo Božieho Milosrdenstva.Ako veľký milosrdný otec písal v encyklike o Božom Milosrdenstve:
"Posolstvo Božieho Milosrdenstva mi bolo vždy milé a blízke...
ktoré som si zobral na Petrov stolec a ktoré vo vnímaní formuje obraz tohto pontifikátu "

V jeho písomnostiach a homíliách predložil Božie Milosrdenstvo ako odpoveď na svetové problémy a ako posolstvo tretiemu miléniu.Beatifikoval a kanonizoval sestru Faustínu Kowalskú,reholnú sestru spojenú 
s posolstvom, a urobil to v Ríme a nie v Poľsku na zvýraznenie, že Božie Milosrdenstvo je pre celý svet. 

Od dňa 30. 4. 2000, v ktorom bola sestra Faustína kanonizovaná, už slávi tento sviatok celá Cirkev. 

  Táto mimoriadna milosť, ktorú Ježiš spojil s Nedeľou Božieho milosrdenstva, je niečím oveľa väčším než úplné odpustky. Úplné odpustky spočívajú totiž len v odpustení dočasných trestov, ktoré sme si zaslúžili za spáchané hriechy, ale nikdy niesú odpustením samotných vín. Tá mimoriadna milosť je zároveň väčšia ako milosti šiestich sviatostí, s výnimkou sviatosti krstu, pretože odpustenie všetkých vín a trestov sa dosahuje jedine sviatostnou milosťou krstu. V uvedených prisľúbeniach Kristus spojil odpustenie všetkých vín a trestov so sv. prijímaním prijatým na sviatok Milosrdenstva, čiže ho tým pozdvihol na úroveň „druhého krstu”. Je samozrejmé, že sv. prijímanie musí byť na sviatok Milosrdenstva nielen hodne prijaté, ale má spĺňať aj základné požiadavky úcty k Milosrdenstvu, aby sme mohli získať úplné odpustenie vín a trestov. Nehodné prijatie Oltárnej sviatosti - bez dôvery v Božie milosrdenstvo a bez akéhokoľvek úkonu milosrdenstva k blížnym - by negovalo úctu k Milosrdenstvu a namiesto mimoriadnej milosti by na nás privolalo Boží hnev. Duchovné dobro veriacich vyžaduje, aby vedeli, aké veľké milosti a za akých podmienok môžu získať prijatím Eucharistie v Nedeľu Božieho milosrdenstva.[7]

V deň sviatku Milosrdenstva Ježiš neobmedzil svoju štedrosť iba na túto jedinú, hoci takú mimoriadnu milosť. Naopak povedal, že „v ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. (...) V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti.”[8] Preto „nech sa nebojí priblížiť sa ku mne žiadna duša.”[9] Z citovaných Ježišových slov je zrejmé, že vrúcne túži, aby Nedeľa Božieho milosrdenstva bola neobyčajne účinným útočišťom pre všetkých ľudí, ale zvlášť pre hriešnikov; útočišťom neporovnateľne účinnejším než ostatné spôsoby úcty k Božiemu milosrdenstvu. 

Neporovnateľná účinnosť tohto útočišťa sa prejavuje trojakým spôsobom: po prvé v jej všeobecnosti. Všetci ľudia, dokonca aj tí, ktorí si doteraz nectili Božie milosrdenstvo, aj hriešnici, ktorí sa obrátia až v tento sviatok, môžu mať v celej plnosti účasť na všetkých milostiach, ktoré Ježiš pripravil na tento sviatok. Po druhé, Ježiš chce v tento deň zahrnúť ľudí nielen spásonosnými milosťami, ale aj dočasnými dobrodeniami - tak jednotlivcov, ako aj jednotlivé spoločenstvá: „Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa neobráti s dôverou k môjmu milosrdenstvu.“[10] Po tretie, všetky, aj tie najvyššie milosti a dobrodenia sú dostupné všetkým, ide však o to, aby o ne s veľkou dôverou prosili. Takú nezvyčajnú hojnosť milostí a dobrodení Kristus nespojil so žiadnym iným spôsobom úcty.